Európske zväzy hodnotia krízu

dátum uverejnenia: 1. 10. 2010
čas: 13:45

Ronnie Smith, prezident ETUCE, otvoril konferenciu poukázaním na tvrdé opatrenia vlád počas posledných dvoch rokov finančnej a hospodárskej krízy. „Škrty v školstve nie sú nevyhnutné, ale sú politickým rozhodnutím,“ dodal. Zdôraznil tiež potrebu zvýšenia investícií do rezortu školstva.

Razvan Bobulescu z rumunskej organizácie Alma Mater tvrdí, že vyhýbanie sa plateniu daní je v Rumunsku rozšíreným problémom. Ako dôsledok prehnane vysokých platov štátnych zamestnancov v niektorých rezortoch sa školstvo ocitlo na pokraji politického záujmu a čelí veľkým škrtom „Zásah MMF spôsobil prepúšťanie a znižovanie platov a nie zlepšenie hospodárskej situácie.“

Riku Matilainen, poradca ETUCE, predstavil výsledky prieskumu (EI/ETUCE) o dosahu hospodárskej krízy na školstvo, ktorý pozostáva z reakcií 43 zväzov z 30 európskych krajín. Tretina krajín tvrdí, že nedošlo k zmenám vo financovaní školstva. V šiestich krajinách sa zvýšili dotácie pre rezort. Úroveň zvýšenia sa pohybovala medzi jedným percentom (Nemecko) a 19 percent (Moldavsko). 13 krajín z 30 však hovorí o škrtoch v školstve.

Prieskum sa zaoberal aj pracovnými podmienkami učiteľov, platmi, pracovnom čase, nadčase, prázdninami, pracovnom zaťažení, prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a pomeru učiteľ/žiak. Súčasná kríza jednoznačne vplýva na pracovné podmienky učiteľov. Všetky z oslovených krajín upozornili na zvýšenie pracovného zaťaženia učiteľov a zvýšenie počtu žiakov v triedach.

Všetky zväzy preukázali silnú iniciatívu v snahe o zastupovanie svojich záujmov. Väčšina krajín reagovala na dôsledky krízy. 14 krajín sa zapojilo do pripomienkovania krokov v rámci sociálneho dialógu. 14 ďalších krajín hovorí o nedostatku sociálneho dialógu v dôsledku krízy. 10 zväzov zdôraznilo hospodársku krízu v kolektívnom vyjednávaní a 11 krajín za zúčastnilo iných foriem formálneho rokovania so zamestnávateľmi. Tieto fakty poukazujú na to, že stav sociálneho dialógu v školstve závisí od množstva faktorov a dosah krízy ho neposunul výrazne dopredu.

Martin Romer, generálny tajomník ETUCE, hovoril o hospodárskej situácii v Európe. Európska komisia odhaduje 7.2-pecentný deficit v EÚ v roku 2010 (eurozóna 6.6 percent) a 6.5-percentný deficit v roku 2011 (eurozóna 6.1 percent). Verejný dlh ako percento HDP: 84.7 (2010) a 88.5 (2011) v eurozóne, 79.6 (2010), 83.8 (2011) v 27-člennej Európskej únii, 79.1 (2010) a 86.9 (2011) vo Veľkej Británii, 83.6 (2010) vo Francúzsku, 124.9 (2010) a 133.9 (2011) v Grécku. V Európe je v súčasnosti viac ako 20 miliónov nezamestnaných. V USA sa nezamestnanosť zvýšila z 4.2 percent v roku 1999 na 9.3 percent v roku 2009.

Romer citoval jeho nemenovanú obľúbenú knihu: „Musíme sa sústrediť na systém a nielen ja jednotlivé inštitúcie. Tým, čo nevidieť, sa musíme zaoberať najviac. Stimuly sú dôležité, a dôležitejšie ako si myslíte. Krízový manažment môže byť problémom. To, čo sa môže pokaziť, sa skoro vždy pokazí. Spolupracujte s aktérmi mimo vašich bežných hraníc...Dôverujte Bohu, ale vždy sa pripútajte.“

Pridal ešte radu ako na Medzinárodný menový fond: „MMF nezaujímajú vaše názory, ale ak ich dobre zdokumentujete, tak vás možno začnú počúvať.“

Stephen Cooper, zástupca EFEE (Európska federácia zamestnávateľov v školstve) poďakoval zväzom na dôležitú prácu v sociálnom dialógu. Prieskum EI/ETUCE nazval „realistickým.“

Frank Sieben-Thomas z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti hovorí, počas posledných niekoľko rokov sa prvý raz od roku 1930 znížila globálna výroba. Spomenul svetový pokles dopytu spolu so znížením dostupnosti pôžičiek a prasknutie rôznych ekonomických „bublín.“ Rozpočtové schodky sa od roku 2008 až strojnásobili. Pretrváva všeobecná neistota, dopyt bude naďalej slabý spolu s vysokou nezamestnanosťou, EK má obavy o fiškálnu udržateľnosť. Dlhodobý rast je ohrozený vysoká úroveň zadlženosti. Sieben-Thomas vyhlásil, že Európska komisia bude súčasnú krízu riešiť cez jej „zmierňovanie, riešenie a prevenciu.“ Citoval aj José Manuela Barrosa, predsedu Európskej komisie, z jeho prejavu o stav Európskej únie v Štrasburgu (7. septembra 2010): „Buď spoločne vytrváme, alebo každý zvlášť podľahneme.“

Konferencia v Bukurešti pokračovala akciou „Okrúhly stôl pre krajiny strednej a východnej Európy“.

Guntars Catlaks, koordinátor z EI, predstavil prácu EI v kontexte hospodárskej krízy, zistenia z nedávneho prieskumu (22 zväzov z 21 krajín) a porovnal dosah krízy v rôznych častiach Európy. Kríza začala ako kríza pôžičiek v USA (2007), viedla ku kolapsu finančných inštitúcií (2008), hospodárskej recesii (2009), a významnému tlaku na verejné rozpočty. „Ide o cyklický fenomén, alebo ide o významnú krízu finančného kapitalizmu?“, pýta sa Catlaks. V južnej Európe sú dôsledky krízy na rozpočty školstva omnoho tvrdšie ako v severnej Európe. V Slovinsku sa platy zamestnancov znížili o 5 percent, v Poľsku sa zvýšili o 10 percent. Škrty v školstve spôsobili napr. zvýšenie počtu žiakov v triedach, zatváranie menších vidieckych škôl, prácu na čiastočný úväzok, obmedzenie školení, atď.

Zástupca rumunského zväzu Alma Mater vyjadril znepokojenie s úrovňou zásahu MMF do riadenia krajiny. „Našou vládou sa stal Medzinárodný menový fond.“ Nesúhlasí ani s dôchodkovou reformou a návrhom na zvýšenie dôchodkového veku na 65 rokov. Platy učiteľov sa znížili o 25 percent pre vysokoškolských učiteľov o 35 učiteľov. Existuje snaha o ďalšie znižovanie platov o dodatočných 15 percent.

Branislav Pavlovic zo srbského zväzu TUS tvrdí, že jeho krajina prekonala posledné dva roky zmrazených platov a dôchodkov. V roku 2011 by sa platy mali postupne trikrát zvýšiť. Je to výsledkom vyjednávaní učiteľských zväzov s vládou. Vianočné a jubilejné odmeny sa mali pôvodne zrušiť, ale zväz sa snaží vyjednať výnimku. Zástupcovia Svetovej banky v rámci reštrikčných opatrení vyzvali na zrušenie až 11 tisíc tried. Až 4200 učiteľov v súčasnosti nemá plný úväzok. Priemerný plat učiteľa je 340 eur, zatiaľ čo priemerný plat v národnom hospodárstve je 320 eur.

Piroska Gallo z maďarského zväzu SEH hovorí, že ich učitelia prišli o príplatky a odmeny – dostávajú teda iba plat. Iba tretina členov sa však chcela zúčastniť plánovaného štrajku.

Ilze Trapenciere z Litvy hovorí o škrtoch. Financovanie školstva sa znížilo o 50.8 percent s významným dosahom na platy učiteľov. Ďalšie opatrenia: zatváranie škôl a reorganizácia odborného vzdelávania, prepúšťanie (2000 v pracovnom veku, 1630 v dôchodkovom). LIZDA zorganizovala demonštráciu, zúčastnilo sa jej 12-tisíc učiteľov.

Dorota Obidniak z poľského zväzu ZNP hovorí, že v roku 2004 ich Ministerstvo školstva zriadilo štyri výbory pre školstvo, ktoré sa zaoberajú aj platmi učiteľov. Platy sú rôzne v každom regióne.

Guntars Catlaks v prezentácii o trendoch v školstve hovoril o výskume OECD, ktorý zdôrazňuje novú ekonomickú a nie sociálnu perspektívu. Tento indikátor hovorí o zvyšovaní zamestnanosti, miezd, a výhod. Takzvané „sociálne výsledky školstva“ však podľa OECD obsahujú napríklad zlepšenie zdravia pri vyššom vzdelaní, záujem o politické dianie a kohéziu. Catlaks uviedol, že existujú veľké rozdiely medzi krajinami v investíciách do školstva a spomenul PPP (purchasing power parity). Dáta OECD ukazujú, že Slovensko je v tejto kategórii na poslednom mieste v Európe.

    

Catlaks poukázal na efektivitu školstva (počet študentov, ktorí neukončia vysokú školu) a mobilitu študentov. Vyjadril však znepokojenie s argumentom OECD, ktoré síce nie je proti financovaniu školstva, ale píše, že „významné zvýšenie výdavkov na žiaka počas posledného desaťročia v mnohých krajinách nezlepšilo kvalitu výsledkov vzdelávania.“

Dominique Malter, koordinátorka z HTURE, urobila prezentáciu o reakciách zväzov na krízu. Zdôraznila dôležitosť budovania partnerstiev doma i v zahraničí vrátane Medzinárodnej organizácie práce. Ide o tripartitnú organizáciu, ktorá okrem iného určuje normy, robí hĺbkový monitoring, zverejňuje problematické krajiny, atď.

    

Zástupcovia z Macedónska hovorili o nedemokratických opatreniach v ich krajine. V roku 2002 bol 9-dňový a v roku 2004 15-dňový štrajk. Výsledok bol úspešný a podpísala sa dohoda v oblasti sociálneho dialógu.

    

Janka Takeva, predsedníčka SEB, sa na záver podujatia poďakovala náročnej práci Martina Romera, generálneho tajomníka ETUCE v roku 2007 počas dôležitého 42-dňový štrajku v Bulharsku.



prejsť na zoznam článkov

Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7