Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019

dátum uverejnenia: 10. 10. 2019
čas: 13:55
kategórie: Zväz

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019

Pri príležitosti druhého Európskeho summitu o vzdelávaní zverejnila dňa 26.9.2019 Európska komisia Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019, v ktorom analyzuje vývoj vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ. Materiál obsahuje 28 správ o jednotlivých krajinách. Uvádzajú a hodnotia sa v nej hlavné nedávno prijaté a prebiehajúce politické opatrenia v každom členskom štáte EÚ, a to na základe najaktuálnejších kvantitatívnych a kvalitatívnych faktov. Z monitora 2019 vyplýva, že sa dosiahol ďalší pokrok pri plnení dôležitých cieľov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zároveň však poukazuje na potrebu väčšej podpory pre učiteľov a zatraktívnenia učiteľského povolania.

Tibor Navracsics, komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport v tejto súvislosti uviedol: „Ak chceme vybudovať odolnú, súdržnú a spravodlivú Európu, musíme investovať do vzdelávania. To predovšetkým znamená investovať do učiteľov – poskytnúť im nástroje a zaistiť uznanie, ktoré si zaslúžia. Úspech každej reformy vzdelávania závisí od učiteľov – a práve preto je pre vybudovanie skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 nevyhnutne potrebné lepšie napĺňať ich potreby. Som hrdý na to, čo sme v spolupráci s členskými štátmi za posledné roky dosiahli, stále však pred nami zostáva množstvo práce. Monitor vzdelávania a odbornej prípravy bude zohrávať významnú úlohu pri podpore ďalšej reformy našich vzdelávacích systémov a pomôže nám zabezpečiť, aby každý mohol svoje danosti čo najlepšie využiť.“

Komisia poskytuje členským štátom podporu pri zlepšovaní systémov vzdelávania. Robí tak prostredníctvom spolupráce v oblasti politík, referenčného porovnávania a financovania programov, ako je napr. program Erasmus+. Neoddeliteľnou súčasťou tejto činnosti je aj monitor – hlavná publikácia o vzdelávaní, ktorú EÚ každoročne vydáva. Predstavuje množstvo politík a prispieva k rozvíjaniu dialógu, čím pomáha členským štátom navzájom sa porovnávať a zlepšovať ich vzdelávacie systémy.

Tohtoročné ôsme vydanie monitoru sa zameriava na učiteľov. Uvádzajú sa v ňom a analyzujú zistenia z rozsiahleho prieskumu medzi učiteľmi, ktorý uskutočnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Posledný medzinárodný prieskum učiteľov a vzdelávania poukázal na potrebu odbornej prípravy učiteľov, vďaka ktorej by dokázali lepšie zvládať najnaliehavejšie úlohy, ako je používanie informačných a komunikačných technológií, vyučovanie študentov s osobitnými potrebami a výuka v multikultúrnych triedach. V monitore sa odporúča tieto otázky riešiť zabezpečením primeraného počtu učiteľov v systéme, vo všetkých predmetoch a vo vidieckych aj v mestských oblastiach. Zároveň sa v ňom zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie politické úsilie s cieľom prilákať medzi učiteľov najvhodnejších kandidátov, zabezpečiť ich náležitú prípravu a motivovať ich k tomu, aby pri tomto povolaní zostali.

Pokiaľ ide o investície do vzdelávania, z najnovších údajov v rámci monitora vyplýva, že zatiaľ čo verejné výdavky na vzdelávanie v EÚ zostali na úrovni EÚ vo všeobecnosti stabilné, členské štáty stále investujú do vzdelávania menej ako pred hospodárskou krízou v rokoch 2007 – 2008.

Podľa najnovšieho vydania monitora členské štáty už takmer dosiahli svoj cieľ znížiť počet žiakov, ktorí ukončili školskú dochádzku predčasne. Ich podiel sa síce v rokoch 2009 až 2018 znížil zo 14,2 % na 10,6 %, no od roku 2016 sa dosahovaný pokrok spomalil.

Podiel mladých ľudí s vysokoškolským diplomom vzrástol z 32,3 % v roku 2009 na 40,7 % v roku 2018. Z monitora zároveň vyplýva, že vyšší stupeň dosiahnutého vzdelania vedie k vyššej zamestnanosti medzi novými absolventmi a značne vyššej účasti na vzdelávaní dospelých.

Podiel detí absolvujúcich vzdelávanie v ranom detstve vzrástol v rokoch 2009 až 2017 z 90,8 % na 95,4 %. Napriek tomu, že účasť na vzdelávaní v Európe stúpa, každý piaty pätnásťročný žiak stále nedokáže riešiť jednoduché úlohy z čítania, matematiky a vedy a príliš veľa detí je naďalej ohrozených chudobou v dôsledku nízkeho stupňa dosiahnutého vzdelania.

 

Čo sa týka Slovenska, poukazuje Monitor na nasledovné zistenia:

Pozornosť upriamená na učiteľov

-  Učiteľské povolanie je na Slovenku naďalej neatraktívne. Podľa Medzinárodného prieskumu vyučovania a vzdelávania OECD z roku 2018 (TALIS)1 je podiel slovenských učiteľov, ktorí sa domnievajú, že učiteľské povolanie sa v spoločnosti oceňuje, najnižší v EÚ – 4,5 % oproti 17,7 % na úrovni EÚ.

-   Populácia učiteľov starne. V roku 2017 bolo 30 % učiteľov na základných školách a 39,6 iteľov na stredných školách starších ako 50 rokov. Len 7 % učiteľov na základných školách a 8,8 % učiteľov na stredných školách malo menej ako 30 rokov

-   Počiatočné vzdelávanie učiteľov a kontinuálny profesijný rozvoj sú slabé. V počiatočnom vzdelávaní učiteľov chýba dostatočné množstvo kvalitnej praxe, príprava na vzdelávanie študentov so špeciálnymi potrebami, ako aj na uplatňovanie individuálneho prístupu

Investície do vzdelávania a odbornej prípravy

-   Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú naďalej nízke. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2017 výdavky verejnej správy na vzdelávanie ako podiel HDP zostali hlboko pod priemerom EÚ: 3,8 % oproti 4,6 %. Vzdelávanie predstavuje 9,4 % verejného rozpočtu, čo je tiež pod priemerom EÚ (10,2 %)

-  Slovensko sa usiluje o racionalizáciu svojich verejných výdavkov na vzdelávanie v zložitom administratívnom prostredí. Verejné výdavky na vzdelávanie riadi: ministerstvo školstva, zodpovedné za 35,7 %; ministerstvo vnútra, zodpovedné za 30,5 % a samosprávne orgány (regiónov, miest a obcí), ktoré spravujú zostávajúcich 33,8 %. Prideľovanie rozpočtu jednotlivým školám je od roku 2019 presnejšie, keďže sa v ňom zohľadňujú odpracované roky každého učiteľa

-   V roku 2018 Slovensko spustilo NPRVV na roky 2018 – 2027, aby riešilo súčasné výzvy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Medzi opatrenia s vysokým vplyvom z prvého akčného plánu (2018 – 2019) patrí zavedenie povinnej školskej dochádzky od veku 5 rokov plánované na rok 2020 a zavedenie právneho nároku na predprimárne vzdelávanie pre štvorročné a trojročné deti plánované na roky 2021 a 2022

Modernizácia vzdelávania v ranom detstve a školského vzdelávania

-   V zabezpečovaní predškolských zariadení sa zaznamenal slušný pokrok, ale podiel zapísaných detí je naďalej nízky. V roku 2017 bola miera účastí slovenských detí starších ako štyri roky na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve 78,2 %, čiže najnižšia v EÚ

-   Rovnosť vo vzdelávaní a kvalita výsledkov vzdelávania sú slabé. V prieskume PISA z roku 201513 sa zistilo, že podiel študentov s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a vo vede na slovenských stredných školách je výrazne vyšší ako priemer EÚ a v priebehu rokov rastie

-  Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa od roku 2010 zvýšila. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa na Slovensku výrazne zvýšila na 8,6 % v roku 2018 (priemer EÚ: 10,6 %) zo 4,7 % v roku 2010 (priemer EÚ: 13,9 %).

-  Systém vzdelávania nie je dostatočne inkluzívny. Rómske deti majú nízky dosiahnutý stupeň vzdelania a len malému počtu z nich sa podarí dosiahnuť terciárne vzdelanie. Odhaduje sa, že 62 % rómskych detí navštevuje školu, kde sú všetky alebo väčšina ostatných detí takisto Rómovia.

-    Slovensko dosahuje pokrok v oblasti digitálnych zručností. V roku 2017 malo 59 % Slovákov vo veku 16 – 74 rokov aspoň základnú úroveň digitálnych zručností, čo je o 4 percentuálne body viac ako v roku 2016 a nad priemerom EÚ (57 %).  V NPRVV sa poukazuje na potrebu rozšíriť používanie IKT v triedach. Plánuje sa v ňom vytvorenie centrálneho úložiska digitálneho vzdelávacieho obsahu, ktoré bude k dispozícii pedagogickým pracovníkom.

Modernizácia vysokoškolského vzdelávania

-   Miera dosiahnutia terciárneho vzdelania sa stabilne zvyšuje, ale vyskytujú sa rozdiely. V roku 2018 bola vnútroštátna miera dosiahnutia terciárneho vzdelania 37,7 % (priemer EÚ: 40,7 %)

-  Miera zamestnanosti čerstvých absolventov terciárneho vzdelávania je nižšia ako v prípade absolventov vyššieho sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy (OVP). Na rozdiel od situácie v ostatných členských štátoch (okrem Luxemburska) je miera zamestnanosti čerstvých absolventov terciárneho vzdelávania (vo veku 20 – 34 rokov) nižšia ako u absolventov vyššieho sekundárneho OVP: 82,4 % oproti 84,7 %

-   Slovensko zavádza nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Nový rámec zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania  a zmena zákona o vysokých školách nadobudli účinnosť 1. novembra 2018. Hlavné zmeny sa týkajú nového akreditačného systému a zvýšeného významu procesov zabezpečovania kvality.

-  Majú sa vyvíjať profesijne orientované bakalárske študijné programy, za ktoré sa zasadzujú zainteresované strany. V decembri 2018 bola vyhlásená výzva na predkladanie projektov v rámci ESF v oblasti vývoja profesijne orientovaných bakalárskych študijných programov s rozpočtom 15 miliónov EUR

Modernizácia odborného vzdelávania a prípravy

-  Zavádzajú sa opatrenia na zlepšenie schopnosti OVP reagovať na potreby trhu práce a riešiť nedostatky zručností. V roku 2017 bolo do vyššieho sekundárneho OVP celkovo zapísaných 68,9 % študentov (priemer EÚ: 47,8 %)

Rozvoj vzdelávania dospelých

-   Vyvíja sa strategickejší prístup k zlepšovaniu zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a účasti dospelých na vzdelávaní. Len 8,3 % dospelých nedosiahlo aspoň vyššie sekundárne vzdelanie (priemer EÚ: 21,9 %) (Eurostat, 2018). Zároveň však len 4,0 % dospelých vo veku 25 – 64 rokov v roku 2018 počas posledných 4 týždňov zažilo vzdelávaciu skúsenosť (priemer EÚ: 11,1 %)

-  Prebieha úsilie o zlepšenie vzdelávania dospelých na regionálnej úrovni. V usmerneniach pre programy pre nedostatočne rozvinuté regióny sa osobitná pozornosť venuje zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii.

Celá správa o Slovensku 

 





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7