Čo čaká verejné vysoké školy na Slovensku v roku 2021?

dátum uverejnenia: 4. 12. 2020
čas: 18:22
kategórie: Združenie vysokých škôl a PRO

Čo čaká verejné vysoké školy na Slovensku v roku 2021?

O aktuálnom stave k pripravovaným zmenám na slovenských univerzitách aj vo vzťahu k návrhu rozpisu dotácií OZPŠaV na Slovensku aktívne komunikoval cez televízne vysielania na TA3, RTVS, zverejnením príspevkov na webe, mailovou komunikáciou s reprezentáciami (SRK, RVŠ a ŠRVŠ) a správami do TASR a pod.. Pre priblíženie súčasného stavu je potrebné uviesť 3 zásadne veci:

1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo Návrh rozpisu dotácií verejným vysokým školám na rok 2021 na vyjadrenie orgánom reprezentácie, ktorými sú Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. Po vyjadrení, následne ministerstvo po 6. decembri 2020 vypracuje konečné znenie metodiky a rozpisu na rok 2021. Z predloženého návrhu rozpisu uverejneného na webovej stránke MŠVVaŠ SR vyplýva, že sa navrhuje zníženie celkového objemu finančných prostriedkov na bežnú dotáciu na rok 2021 (bežné výdavky o - 15 919 615 eur a kapitálové výdavky o - 7 000 000 eur, čo je spolu - 22 919 615 eur). Podľa ministerstva školstva je zníženie výdavkov zdôvodnené tým, že „Medziročný pokles výdavkov verejných vysokých škôl oproti roku 2020 zohľadňuje opatrenia z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe, ktoré spočívajú v optimalizácii počtu nepedagogických zamestnancov rozloženej na viacero rokov a postupné znižovanie počtu vysokoškolských učiteľov verejných vysokých škôl, s čím súvisí aj znižovanie osobných výdavkov v roku 2021 s postupným nábehom a odstupným, resp. odchodným.“ Z návrhu ďalej vyplýva, že je navýšená suma na rozvoj na sumu 20 000 000 eur a oproti roku 2020 je vyššia o 8 000 000 eur a oproti rokom predchádzajúcim o 16,3 mil. eur k roku 2019, resp. o 15,3 mil. eur k roku 2018. V rámci tejto dotácie dochádza k posilneniu alokácie finančných prostriedkov, pričom v roku 2021 sa primárne zameriava podpora v tejto oblasti na projekty, ktorých cieľom bude konsolidácia vysokoškolského prostredia a oblasť internacionalizácie. Ďalej dochádza k zmene v nápočte v rámci dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, ako aj v rámci dotácie na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť.

Z celkovo 24 tabuliek, do ktorých je rozpis dotácie premietnutý je vidieť negatívny trend hneď k úvodnej tabuľke tabuľke č. 1 plných červených (mínusových) čísel hlavne v programe 077 - Bežné dotácie spolu. Rektorov a rektorky univerzít spolu s kvestormi a kvestorkami čakajú krušné chvíle nad "optimalizáciou" rozpočtu univerzít. Alarmujúci je hlavne podprogram 077 11 mzdy, kde je z 20 verejných vysokých škôl v prepade s porovnaní s rokom 2020 až 19 univerzít, pričom najväčší percentuálny prepad je navrhovaný pre Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre (-19,8 %), Technickú univerzitu vo Zvolene (-18,35 %), Katolícku univerzitu v Ružomberku (-17,91 %). Priemerný percentuálny rozdiel pre všetky verejné vysoké škole predstavuje - 7,6 %. Združenie vysokých škôl a priamo riadených organizácií OZ PŠaV na Slovensku zásadne nesúhlasí s predloženým návrhom dotácie pre verejné vysoké školy. Na túto skutočnosť sme poukazovali už pri rokovaniach s ministrom školstva, tiež na 94. zasadnutí SRK v Banskej Bystrici. Je nereálne, aby sme požadované zvýšenie kvality vzdelávacej, výskumnej a umeleckej činnosti na verejných vysokých školách dosiahli výrazným znížením finančných prostriedkov z dotačných zdrojov.

2/ Pripomienkovali sme aj dokument z dielne Ministerstva financií SR predložený na verejnú diskusiu pod názvom: Národný integrovaný reformný plán: Moderné a úspešné Slovensko. Združenie vysokých škôl a priamo riadených organizácii OZPŠaV na Slovensku na základe podnetov zo 16 verejných vysokých škôl podalo k tomuto dokumentu tieto zásadné pripomienky: reforma v novej metodike financovanie je veľmi správny krok a mala by byť aj doplnená o reformu riadenia vysokých škôl. Potrebná je implementácia rozpočtovania verejných finančných zdrojov aj na základe vízie rozvoja VŠ a nie len na základe minulých údajov. V prípade potreby vieme predložiť moderný efektívny systém financovania a riadenia vysokých škôl, ktorý sme zverejnili pod názvom Stratégia rozvoja slovenského vysokého školstva: Dobrá reforma, na základe ktorého sa zvýši kvalita vysokého školstva a jeho financovanie, pričom posunie Slovensko veľmi vysoko aj v úspešnosti vzdelávania. Zostavený je na princípoch moderného riadenia výkonnosti organizácie a zodpovedá súčasným trendom finančného riadenia. Slovensku to umožní stať sa tak lídrom v tejto oblasti.Zavedením výkonnostných zmlúv vidíme rozpor v celkovej finančnej potrebe na výkonnostné zmluvy pre roky 2021 až 2024 s plánovaným objemom financií v štátnom rozpočte, hlavne s avizovaným krátením rozpočtu vysokým školám v rokoch 2021 o -18, 2 mil. eur, 2022 o -54 mil. eur, 2023 o -72 mil. eur. Výdavky na vysokých školách len v roku 2021 klesnú z 893 miliónov eur na 863 miliónov eur. Nie je zreteľne viditeľný nárast miezd cez kapitolu osobných výdavkov zamestnancov verejných vysokých škôl. Naopak skrátením rozpočtu dôjde k ohrozeniu platov zamestnancov verejných vysokých škôl s následkom možných hromadných prepúšťaní, s čím zásadne nesúhlasíme. Vhodným riešením je naopak potrebné medziročné zvyšovanie výdavkov na vedu a výskum tak, aby Slovensko v roku 2024 dosiahlo aspoň súčasný priemer EÚ, t.j. 2,2 % HDP. V NIRP Moderné a úspešné Slovensko sa plánuje pre vysoké školy celková finančná potreba pre roky 2021 až 2024 v objeme 172 miliónov eur ročne prostredníctvom zavedenia nového finančného nástroja tzv. "výkonnostných zmlúv". Nie je však uvedená koncepcia realizácie výkonnostných zmlúv.

3/ Združenie VŠaPRO zásadne nesúhlasí s ponúknutou valorizáciou platov pre zamestnancov verejnej správy na úrovni 0 %. Argumenty pre valorizáciu platov aj v čase koronakrízy je možné čerpať napr. z Rakúska a Českej republiky. Pre porovnanie stačí spomenúť, že zamestnancom verejnej správy budú valorizovať platy v roku 2021 o mieru infláciu, t. j. 1,5 %. V Českej republike sa učiteľom regionálneho školstva valorizuje plat o 9 %, a neučiteľským zamestnancom regionálneho školstva o 4,3 %. Podľa údajov, ktoré sme získali z Vysokoškolského odborového svazu sa rozpočet verejných vysokých škôl v Českej republike od roku 2015 zvýšil z 20,4 miliardy českých korún na 27,4 miliardy českých korún v roku 2020. Zo štátneho rozpočtu je pre verejné vysoké školy iba na vzdelávanie (bez dotácie na vedu) v porovnaní s rokom 2020 na rok 2021 plánované zvýšenie o 1 miliardu Kč. Osobitne sú dotácie na vedu. Oproti roku 2019 (7,7 miliardy českých korún) by malo v roku 2020 dôjsť k zvýšeniu o 300 miliónov Kč na 8 miliárd českých korún. Návrhy však ešte neboli schválené Poslaneckou snemovňou. Z pohľadu podielu na objeme HDP sa výdavky na vysoké školy menili rôzne. V roku 2017 bol tento podiel 0,43 %, v roku 2018 0,46 %. Doteraz najvyššia úroveň výdavkov smerom k českým vysokým školám voči HDP bola v roku 2010 na úrovni 0,59 %. Súčasne je naplánované zvýšenie aj pre rok 2022 na 34,41 mld. Kč (0,58 % na HDP), pre rok 2023 na 36,41 mld. Kč (0,60 % na HDP) a pre rok 2024 na 39,41 mld. Kč (0,62 % na HDP).

doc. Ing. Miroslav Habán, PhD., predseda ZVŠaPRO

Bratislava, 4. 12. 2020 





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7